Uplynulo veľa času od chvíle, keď sa majestátny Titanic, najväčšia a najluxusnejšia loď tej doby, vybrala na svoju oficiálne prvú, slávnostnú plavbu oceánom. Zišla sa na nej smotánka z celého sveta, nikto si pred¬sa nechcel nechať ujsť takú parádu. Však kto z nich mohol odolať lodi, vybavenej azda lepšie ako poniek¬torá paláce. Onej osudnej noci vládla na lodi prijemná atmosféra, všetci sa zabávali, tancovali, privyrábali peniažky v miestnom kasíne, ale nik nemal ani len tuše¬nia, čo za hrôzu sa blíži. Ten strašný okamih nastal počas mrazivej noci na prelome 14 a 15 apríla 1912 po zrážke s obrovským plávajúcim ľadovcom. Titanic začal naberať vodu a na palube sa strhla panika, ženy a deti prvé, všetci dôstojní¬ci, ktorí si aj napriek nebezpečenstvu dokázali udržať chladnú hlavu. Pochopiteľne, každý sa chcel zachrániť ale nie všetci sa dokázali ovládať, a tak veľa ľudí zahynulo ešte skôr, než sa loď stačila potopiť. Záchranné člny sa rýchlo zaplnili a rozhorčení pasažieri začali v zúfalstve skákať do mrazivej vody. Kto bol zodpovedný za nedosta¬tok záchranných člnov? No kto asi?

Bol to len a len dôsledok neserióznej práce ľudí, povinných zabezpečiť bezpečnosť na lodi v každej situácii. Považovali Titanic za dokonalú a nepotopiteľnú loď, nič nie je dokonalé, lenže škoda, že to musel dokázať až okamih, keď ich pýcha zachrapčala a vody oceánu ju navždy pohltili. Spolu s ňou sa potopili peniaze, drahé kovy a iné vzácne šperky, ktorých tam bolo neúrekom. Katastrofa si vyžiadala cez 1500 životov ( cestujúcich aj členov posádky ). Týmto činom sa pohroma Titanícu zaradila medzi najväčšie nešťastia nie len na vode, ale všeobecne medzi tie, ktoré postihli ľudst¬vo. V skutočnosti sa však dodnes vedú spory, o tom, či bol ľadovec naozajstným dôvodom potopenia Titanicu a či nim nebol požiar, vzniknutý výbuchom v kotolni. Rozsiahle poškodenia trupu lode práve pri kotolni tomu celkom nasvedčujú. A dokonca aj to nie je isté, či je vrak na dne oceánu naozaj Titanic a nie jeho staršia sesterská loď Olympie. Keď sa zoberie do úvahy že Olympie bol už asi dva roky používaný a nový Titaníc dobre poistený, tak majiteľom nemuselo nič brániť prestriekať názov lode a trocha upraviť interiéry. Už to je zvláštne, že sa Olympie v bližiacich sa dňoch vyplávania Titanicu záhadne stratila. Nuž, to sú otázky, na ktoré sa už asi ťažko zodpovie, ale na niečo môžete prísť práve vy pri hraní rovnomennej hry.

Titanic: Adventure Out Of Time je nová dramatická gejma od Cyberflixu, zakladajúca sa na skutočnej udalosti. Na palubu lode bol vyslaný britský agent, ktorého poslaním bolo zabrániť možnému nešťastiu počas plavby. Okolnosti sa však zmenili a Titanic sa i napriek snahe tohto muža predsa len potopil. Osud mu našťastie žičil a tak sa mu podarilo vyšmyknúť zubatej spod kosy. Nastúpil rok 1942, obdobie rozmachu ukrutnej 2 svetovej vojny. Práve v tomto momente prichádzame na rad my hráči. Autori nás postavili do úlohy tohto nešťast¬ného agenta, ktorý si dosiať vyčíta neúspešnosť misie. Keď sa mi po prvýkrát dostali chýry o príprave hry na motív katastrofy Titanicu, potešil som sa, pretože to bola jedna z udalosti, ktorá ma už od dávna i fascinovala. Po jej dokončení sa moje nadšenie zdvo¬jnásobilo a keď hra nakoniec zakotvila aj u prahu mojich dverí, nebolo zvedavejšieho človeka ako som bol ja v tej chvíli.

Na začiatku sa mi naskytli na výber dve voľby. Prvá z nich slúžila na oboznámenie sa s loďou. Čiže taká voľná promenáda po palube. Pod druhou sa však už skrývala samotná hra. Nedočkavosť zvíťazila a druhou voľbou sa dobrodružstvo začalo. Na moje prekvapenie som sa neobjavil na palube Titanicu, ako som najsamprv predpokladal, ale v akejsi kancelári roku 1942. Netušiac, čo sa udeje ďalej, som si začal prezerať správy z novín o nešťastí Titanicu. Napokon moje oči naďabili i na staré skorodované hodinky, nad ktorými si ktosi povzdychol. Až tu som sa dozvedel o osude tajného agenta, čiže mojej minulosti Akosi som si však nevedel ujasniť, čo hľadám v Londýne počas 2 svetovej vojny keď sa hra má odohrávať na palube Titanicu. Trvalo to však len do chvíle, než začali húkať poplašné sirény dáva¬júce najavo blížiace sa bombardovanie. Dlho netrvalo a bomba padnúca pred kanceláriu, spôsobila časovú slučku, ktorá ma hodila na palubu už dobre známeho parníka. Situácia bola jasná Ježiško sa nadomnou zľutoval a doprial mi zopakovať svoju životnú misiu a tým pádom, pokúsiť sa o odvrátenie katas¬trofy. Celá akcia sa začala v mojej osob¬nej kajute. Hneď tam som našiel pár zaujímavých vecí ako napr. mapy lode, vreckový telegraf a aj spomínané hodinky, vtedy ešte fungujúce. Jednou zo zvláštnosti hry je aj to, že tu beží normálne vnútorný čas. Nie, nebojte sa, nie ste obmed¬zovaní a hnaný časovým limitom, ale po vykonaní pod¬statných vecí v príbehu, čas pomaly plynie až k onej osudnej chvíli. No nepredbiehajme udalosti.
Pohyb po lodi je vyriešený po jednotlivých obrazovkách K okamžitému premiestneniu na vami vopred zvolené miesto, určite poslúži mapa. Nie všade sa dá však pomocou mapy dostať. Platí len na hlavné miesta lode, ako sú napríklad schodiská. Na ukladanie predmetov slúži, ako ináč, inventár. Nachádza sa v útrobách vašej kapsy, kde sa dá každý získaný predmet dôkladnejšie preskúmať. Prechádzanie po lodi ozaj ulahodilo mojim vybrúseným požiadavkám. Interiéry miestnosti sú spra¬cované na profesionálnej úrovni. Vidno, že si s nimi dali ozaj kopu práce. Však vytvoriť, dovolím si tvrdiť, že až presnú kópiu lode, je úctyhodný kúsok. Porovnával som veľa miest s autentickými zábermi v knihe a boli rov¬naké do najmenších detailov, pravdaže na obrazovke hýrili farbami. Dlho som sa však rozplývať nemohol, predsa len zabrániť katastrofe bolo mojim prvoradým poslaním. Nebola by to ale dobrá adventúra bez prepracovaného deja.

A že ho Titanic má, o tom niet pochýb. Na lodi panovala pohoda, každý sa zabával podľa vlastného gusta. Niektorí hrali karty, iní sa bavili v spoločenskej miestnosti a to všetko im spríjemňovala jemná muzika. Priznám sa, na začiatku sa mi jej štýl veľmi nepáčil predsa len hudba dvadsiatych rokov mi príliš neprirástla k srdcu, ale keď som ju stíšil, tak mi zas tak nevadila a časom som na ňu zmenil i celkový názor. Treba uznať, podáva na autentickosti príbehu a neviem si predstaviť, že by tam namiesto lodnej kapely začal drnčať Prodigy s jeho Firestarier. Počas hrania som sa stretol s viacerými fudmi a rozhovorom som prišiel k rozličným poz¬natkom. Jednou z dôležitých postáv bola aj moja spolupracov¬níčka, ktorá mi neustále pomáhala a teda vyšetrovanie prebiehalo o to jednoduchšie. Ani vo sne by ma nenapadlo, že sú na palube sabotéri. Našťastie sa mi podarilo vpašovať sa do telegrafickej miestnosti a potiahnuť telegram. Samozrejme, že mi šifrovacie znaky veľa nepovedali, ale pomocou prenos¬ného telegrafu v kajute som bol o dosť múdrejší. Takýchto logických postupov je tu neúrekom. Tak napríklad sa aj taký dilino ako som ja, naučil pri vyvolá¬vaní fotiek zhasnúť silné svetlo a namiesto neho zapnúť ultrafialové. Však ten prvý pokus stál naozaj za to, keď som ponoril diáky do vývojky vystavenej ostrému svetlu. Ďalšou takou zaujímavou situáciou bolo, keď som sa v strojovni vydával za opravára od Whitestar, aby ma námorník pustil ďalej do útrob lode na isté stret¬nutie.

Ten to ale naozaj zobral vážne a tak som musel opraviť prívod pary do turbíny a až potom mi umožnil isť ďalej. Je toho naozaj veľa, čo bolo treba vyriešiť a v jednom okamihu nastal i čas zvažovania, či je dobre prekaziť plány sabotérov, alebo ich v tom podporiť. Predsa len, pri výbuchu menšej bomby by loď mala zastaviť, ale zasa, čo keď je práve toto dôvod Titanicovej skazy. Nakoniec sa mi predsa len podarilo zmeniť dejiny a odvrátiť katastrofu. Ako? To vám nepoviem, ale bolo to skutočne zaujímavé. Autor naozaj naplnili moje očakávania a urobili skvelú hru.

Zdroj : Recenzia (1997 Riki, pp.7.