Neviem, akým spôsobom ste sa dostali k tejto recenzii, možno vám ju odporučil kamarát, aby ste si ju prečítali, možno vás zainteresovali obrázky hry okolo tohto textu, alebo možno čítate všetko doradu a tak by som vás hneď na začiatku trošku odstrašil, pretože hra City of Lost Children nie je zase až taká pecka. ako som od nej očakával. Tešil som sa na trhu hlavne preto, lebo ide o 3D adventúru a to je jeden z mojich obľúbených štýlov, ale to. prečo som jej dal 84% a nie 90% alebo viac vám hneď rozpoviem ako ‘Dedo Jozef jeho Bambulke“.
Príbeh tejto hry sa odohráva v jednom mestečku, pri špinavom olejovom prístave, v meste neustálej hmly a neznámej budúcnosti. Každý z nás by si možno pred¬stavil Londýn na prelome storočia, už len podľa toho. ako toto mesto vyzerá. Tvoria ho typické úzke uličky, staré autá. presne také, aké sú dnes Londýnske taxíky. Táto tradícia hry toto mesto pravdepodobne nikdy neopustí a taktiež ani ľudia, ktorí majú na sebe oblečené šatstvo zo staršej doby, kedy bol život určite oveľa tvrdší ako je dnes. A práve TU žije jeden smutný muž. ktorý nemôže snívať a preto jeho radosť tvori väznenie malých deti v dúfaní, že nájde ich cestu spiacich myšlienok a dostane späť svoju mladosť.

Späť na pevnine v meste žije Jeden, horský muž, nevinný a statočný. Jeho úlo¬hou je nájsť malého brata. Denreeho, ktorý bol rovnako uväznený a zajatý smutným mužom. Vyskytla sa však šanca, pretože horský muž stretáva Miette, malé čiernovlasé dievčatko s červený¬mi šalôčkami. Kedže Miette je vlastne hlavná postava hry, je to naša hrdinka, s ktorou musíme plniť množstvo úloh. Hlavnou podstatou hry všetkého je vykrádať na rozkázanie a ak sa tak nestane, budete uväznení v pivnici plnej krýs,
špiny, pavúkov a inej odpornej hávede, špeciálne odstrašujúcej i pre malé deti. Štvrť tohto mesta je už ale i tak či tak dostatočne špinavá, hlavne prístav, kde prežívajú i mnohé deti svoje detst vo vrátane malej MieItte, ktorá je sirota a musí plniť nekalé prá¬ce, aby dostala aspoň niečo do svojho vyhladovaného žalúdka.

Hra City Of Lost Children je vlastne I dielo Marca Cara (kára) založené na filme s rovnakým názvom . Preto si myslím, že COLC hry nebol u nás v kinách nikdy premietaný a asi ani nebude, ináč by som ho určite videl. Veď koho by nezaujal pôsobivý názov „Mesto stratených deti“ Na tejto hre je v pod¬state zaujimavé úplne všetko. Obsahuje absolútne kvalitnú grafiku s rôz¬nymi uhlami pohľadov na hru. Počas chôdze sa na postavičku pre¬pínajú rôzne kamery, presne tak, ako hry povedz¬me pri Alone in the Dark, Ecstatice alebo pri neuveriteľnom Resident Evil na SONY PSX. K tomu tu je ešte jeden veľký bonus, pretože pri niektorých pohľadoch si môžete pridať ešte dajaké naviac, dva, niekedy dokonca aj tri. To znamená, že keď vidíte Miette naprík¬lad z vtáčieho pohľadu, kameri si môžte prepnúť zase povedzme z boku dajakej budovy. Je to relatívne, pretože všade sú kamery inak rozmiestnené. Najväčší bonus by asi bol, keby som mohol s kamerou voľne hýbať, možno sa s tým stretneme v City of Lost Children deluxe version 1.0 bude o rok v aprílovom čísle.

Ako určite vidíte na obrázkoch dakde tu naokolo, grafika je skutočne úžasná a prepracovaná do posled¬ného detailu. Je to naozaj tak, ide o skutočne veľmi kvalitnú SVGU, ktorá určite poriadne konkuruje všetkým 3D adventúram. Rovnako je to so zvukom. Kvalitná CD AUOIO hudba nalaďuje Veľmi dobrú atmosféru, možno ešte lepšiu ako vo filme. Film’ 90m však bohužiaľ nevidel a tak to neviem posúdiť, ale nezostáva mi nič iné, ako ešte raz povedať , že hudba je skutočne vynikajúca a zvukové efekty nemajú taktiež žiadnu chybu. Všetko by bolo „eno nuno“, vrátane obtiažnosti, ktorá je primeraná a logické; hádanky sa dajú riešiť bez toho. aby ste si potrebovali zavolať na to štyroch ľudí, aby vám s problémom pomohli ako tomu býva pri iných záležitostiach od Trilobytu.

Ale predsa tu je dajaký problém. Je nim totiž hrateľnosf. Postavička sa hýbe tak neskutočne pomaly, že naobedovať sa pri prechode z obrazovky do obrazovky by nebol žiaden problém. Ešte. že sem autori pridali možnosť behu pomocou klávesy CTRL. TO však sranda taktiež nie je, pretože neskôr som si myslel, že sa mi ku tejto klávese prilepil prst. Bez nej je to skutočne nehrateľné. Avšak aj napriek tejto vymoženosti bežania je hra neuveriteľne pomalá. Miette beží, ako keby sa snažila úspešne zvládnuť kozmonautický výcvik, ale priliš sa jej to nedarí. A keď nebeží, vyz¬erá to, akoby ju postihla obrna. Hlavne kvôli tomuto hroznému ovládaniu, ktoré si vyžaduje skutočne veľmi veľkú trpezlivosť, som dal tejto hre len 84%. Je to tak¬tiež veľmi slušné hodnotenie, ono vlastne ide o vážne dobrú hru, len tým ovládaním to skutočne pokazili. Ale verte mi. že keď si na to zvyknete a prekonáte sám seba so svojou trpezlivosťou, tak vám môžem s radosťou oznámiť, že City of Lost Children obsahuje okolo 100 miestnosti čakajúcich na vaše preskúmanie, viac než 50 real-time 3D ľudí dizajnovaných a modelo¬vaných v Softimage spolu s animáciami, ktoré sú rov¬nako kvalitné, len na môj vkus trošičku pomalé. O dynamickosti hry tu teda nie je čo písať, pretože vlastne žiadnu neobsahuje. Pre tých. ktorí nerozumejú príliš dobre anglicky mám na záver ešte jednu dobrú správu a to takú, že si môžte hru zapnúť aj vo francúzštine alebo nemčine. Tak a máme tu HAPPY END, ak ste šťastní, buďte šťastnejší a zahrajte si City of Lost Children, ak však nemáte trpezlivosť a potrebujete hru typu „Kill ‘em ALLľ tak od COLC hry dajte rýchlo ruky preč.

Zdroj : City Of Lost Children (1997 Riki, pp.8.