Človek bez znalosti problematiky herných výstav by si povedal, že výlet na E3 je pre novinárov v podstate taká selanka. Firmy mu všetko servírujú až pod nos, pozývajú ho na drahé večierky a nechávajú ho prespávať v luxusných hoteloch. Vlastne je to pravda. Náš hotel bol celkom luxusný, PR sa mohli v distribúcii letákov pretrhnúť, a dokonca aj na ten večierok sme sa pozreli. Lenže medzi tým bola kopa čiernej práce v podobe pobehovanie po výstavisku, ktorá mala logicky za následok extrémnu únavu. Priemerný počet naspaných hodín pritom ani v jeden deň neprekročil číslo šesť, čo je v kombinácii s časovým posunom ľahko smrtiaci kokteil.

E3 2012

ÚSMEV sa cení> Napriek únave bolo nutné v kľúčových momentoch vylúdiť na utrápených tvári úsmev. Amerika tak jednoducho funguje. Akonáhle sa na zodpovedného človeka usmievate a snažíte sa zaprieť nenútenú konverzáciu, razom sa dostávate z kategórie „odprejskni“ do predsa len príjemnejšie „uvidíme, čo sa dá robiť“. Tento rok bol z hľadiska dohodnutých schôdzok o to zložitejšie, že hoci ste mali na niektorom zo stánkov vopred dojednanú prezentáciu, ešte to automaticky neznamenalo, že sa na ňu dostanete. Možno za to mohol Stanley Cup (v ten istý termín, čo bola E3, o neho bojovali miestne Los Angeles Kings), možno škvrny na slnku, možno niečo úplne iné, ale počet akreditovaných amerických novinárov atakoval pre Európana kritickú hranicu. Takú, za ktorú sa už nemá šancu dostať.

Utorok tak prebiehalo v štýle behanie od recepcie k recepcii v snahe vymôcť si aspoň jedno miesto u každej hry v nasledujúcich dvoch dňoch. A ak ste svoj úvodný úsmev podporili ešte pravdivým tvrdením, že píšete do papierového časopisu, dostali ste sa aj cez druhú hradbu, určenú pre odradenie náporu rádoby žurnalistov a blogískářů. Večer potom zavládol pocit uspokojenia cez dvadsať dohodnutých schôdzok a nespočet prísľubov na rozhovor či možnosť hrania nejaké horúce novinky nevyzerali vôbec zle. Vo finále sa ich počet nakoniec ešte zvýšil, teda z tohto hľadiska sme si rozhodne nemohli sťažovať.

POKOJ & MIER> Hoci som pobehoval po výstavisku s visačkou „Level Magazine“ sám, Čeština sa dala počuť až nezdravo často. Kolegovia novinári si tu tento rok dali dostaveníčko skutočne vo veľkom. Prakticky na každom stánku som sa aspoň s jedným z nich stretol, čo malo za následok dlhé družnej hovory, ktoré pokračovali mnohokrát až do tlačového centra. To bolo aj tento rok len jedno a jeho obľuba medzi akreditovanými účastníkmi bola plus mínus rovnaká ako vlani. Znamenalo to jediné zdržiavať sa v ňom pokiaľ možno čo najmenej.

Čítaj celý článok na: E3 2012 (07/2012, číslo 219). Level, strana 18-19. Predplatné Level