Žijeme v Orwellovom diele 1984, kde počítače identifikujú tváre? Experti sa podelili o svoje poznatky, nakoľko je už táto technológia pokročilá a načo by ste sa mali pripraviť.

Make-up a triky pre sťaženie rozpoznania
Najväčšie technické problémy budú však vyriešené už čoskoro. Vedci dlhú dobu pracovali so skenermi, ktoré kombinovali najrôznejšie biometrické metódy: 3D skener sa snaží zistiť naklonenie tváre a smer pohľadu, aby pomohol poopraviť obrázok zo 2D skenera. Tvárový skener skontroluje identitu, sníme obraz dúhovky a vyhodnotí podľa tepelného snímke tváre, či ide o naozajstnú tvár, či umelú masku. „Môžeme technológiu rozpoznávania tvárí významne vylepšiť kombináciou najrôznejších metód,“ zdôrazňuje Ihmor. A čo nastane ďalej? Totálny dozor? Pravdepodobne neexistuje žiadny iný prístroj v tomto odbore, ktorý by vyvolával tak silný odpor, ako automatické vyhľadávanie osôb. Umelec a bojovník za ľudské práva Adam Harvey nie je prekvapený: „Problém so systémami na rozpoznávanie tvárí je v nevyrovnanosti moci.“

Nemôžete povedať, či kamera len točí video, alebo či vás analyzuje v momente, keď sa do nej pozriete. A treba dodať, že kompletný dohľad by mohol byť na niektorých miestach spustený len jednoduchým updatom softvéru. Veď stačí len pomyslieť na milión kamier, ktoré sa nachádzajú vo Veľkej Británii. Tí, ktorí sa však vyhýbajú skenerom, vyvolávajú podozrenie. Harvey prišiel s podvratnú kľučkou: tipy na make-up, ktoré ľuďom pomôžu zmiasť systém rozpoznávania tvárí. Pramienok vlasov tu, čierny prúžok tu, a počítač vás razom nedokáže identifikovať. Jeho projekt „CV Dazzle“ vyvolal na internete menšie senzáciu a len zvýraznil potrebu globálnej diskusie na tému technológie rozpoznávania tvárí. Slúži

Facebook ako policajný archív?
Táto problematika sa rieši v politike už roky. Pre ilustráciu je táto otázka dôkladne preberaná aj v technologickom oddelenie nemeckého Bundestagu. Správa z roku 2002, ktorej uhol pohľadu je použiteľný dokonca aj dnes, tvrdila, že len verejná transparentné diskusie môže „vytvoriť povedomie o dôležitosti dynamiky sociálno–technického vývoja […], ktorý môže byť v budúcnosti kombinovaný s intenzívnym použitím biometrie.“ Alebo v skratke: biometrické systémy sú vážnym zásahom do kontrolných mechanizmov spoločnosti. A týkajú sa každého, pretože sú také systémy praktické a použiteľné len vtedy, keď kontrolujú a zachytávajú čo najväčšie množstvo osôb. A to je tiež dôvod, prečo aplikácie niečoho takého v podaní Facebooku šokovala ochranca dát a bojovníkmi za ľudské práva. Tí sa nielen bojí priameho dozorného potenciálu, ale aj zmenené mentality ľudí.

Akonáhle totiž pochopíte výhody biometrie na Facebooku, Picasa či Googlu, pravdepodobne sa prestanete báť jej temnej strany a stanete sa ľahkomyseľným pri kontakte s cudzími ľuďmi. Predstava, že v blízkej budúcnosti bude možné akéhokoľvek náhodného človeka identifikovať pomocou fotografií urobených mobilným telefónom, jednoduchým porovnaním so snímkami, ktoré boli kedy publikované na internete či na sociálnych sieťach, je pomerne znepokojujúce, a to nielen pre ochrancov ľudských práv.

Faktom však je, že bežní policajti nikde na svete zatiaľ nemajú prístup k týmto miliónom súkromných fotiek a nemôžu ich porovnávať so snímkami násilníkov a delikventov. Vo vyspelých krajinách sú biometrické údaje považovaná za prísne súkromné ​​informácie, ktoré sa musia dôkladne chrániť. Také využívanie, spracovanie a skladovanie je povolené len vo výnimočných prípadoch a človek, ktorého sa to týka, musí byť o tejto skutočnosti informovaný. A aj keby bolo jednoduchšie dostať sa do databázy fotografií Facebooku, existujú veľmi praktické dôvody, ktoré zabraňujú v ich rutinnom využívaní, tvrdí zástupcami policajtov. „Jednoducho na to nemáme dostatok pracovných síl.“ Aspoň teda do tej doby, kým budú počítače potrebovať ľudskú pomoc.

Čítaj celý článok na: Dozor prostřednictvím rozoznávání tváří (07/2012). Chip CZ, strana 35-38. /Predplatné Chip CZ |Verzia pre Tablet /